Pred – uz takmer dvoma rokmi, som  znenazdajky dostala mailik s  otazkou, ci chcem ist do Indie… Ja, typicke konzumne stvorenie, vaziace temer 100kg, vecne s niecim nespokojne a zurvale…

Co v Indii? Radsej mozno USA, Dubai, ale Indiaaa? Ale ako spravnemu milovnikovi vsetkych nepoznanych destinacii mi nedalo… opytala som sa kam sa pojde, vygooglila vsetko na webe a bola som in… ha, ja a India… mama mojaaaa :-) na zaciatok som nabehla prudko do fitka, aby ma tam s mojou nadvahou v tych horucavach rovno nepiclo… a hlavne, aby som so zvyskom nasej vypravy stacila :D

Nuz, tak zacala nielen moja cesta k Indii, tak zacala hlavne moja cesta k sebe a zivotu, ktory som sem chcela prist zit… doteraz mam pred ocami jeden vecer, ked sme sice v horucavach a unavene, ale stastne cvicili na streche nasho hostelika jogu… pre mna to bol prvy dotyk s jogou… a nemohol byt dokonalejsi…

Niekedy si na niektore situacie v zivote skratka musime pockat a trochu na ne dozriet… pred nami sa crtala krasna, obrovska, starobila pevnost, zapadalo slnko a my sme viac-menej relaxacne skusali rozne pozicie… pre mna bola toto pecka… nieco nove, kedy som mala pocit ze mozno najdem to, po com mi srdiecko pistalo uplne najviac – a to bol pokoj na dusi… prave v Indii som ho nachadzala v ociach snad vsetkych ludi,ktorych som stretla… ja ako maly energicky „vesely zurvalcek“, som nechapala, ako sa niekomu mozu smiat oci, ked nema nic… az tam som pochopila, ze hoci nemali temer nic, mali omnoho, omnoho viac ako my vsetci dokopy... a rozhodla som sa to najst…

Takze… po mojom navrate domov sa po tomto velkom rozhodnuti vesmir rozhodol milu Janku prefackat a teda kopnut smerom, kam chce ist :-) Nuz tak ma teda po navrate, hned za horuca temer na letisku cakal rozchod s dlhorocnym priatelom… takze ku depke po Indii sa pridala aj nova depka za byvalym frajerom…

Srdiecko dostalo zabrat, ego zurilo, trieskalo dverami, skrinkami, cim len to slo, a popritom vsetkom si ulavovalo nepublikovatelnymi slovnymi spojeniami (co v danom momente prinieslo neopisatelnu ulavu :D), keby pomohlo hodit sa o zem a zurivo mlatit pastickami, isto by doslo aj k tomu :-) jedine sa tesilo telicko (pretoze okrem nespanku aj nejedlo a teda chudlo :D) a dusicka rastla, aj ked jej to v danom momente bolo uplne, ale uplne jedno…

Nuz… to bol prvotny impulz ku duchovnu, joge, alebo ako to cele nazvat, kedze ja jogu nevnimam len ako nejake krkolomne pokusy o samodolamanie sa.

Druhy, trochu ozajstnejsi dotyk s jogou bol v Ostrave, v mestecku, ktore mi od prveho dna prirastlo k srdci (a paradoxne ma aj do Ostravy dostala India, kedze som niekde vykutrala, ze v Ostrave bude nejaka prednaska o prane vedena panom z Indie… proste som tam musela byt… aj ked vsetko bolo proti mne, vlaky meskali, nestihla som pripoje, vonku boli neskutocne horucavy, moje kontaktne sosovky sa rozhodli strajkovat… ja som si povedala, kaslem Vas vsetkych, co ste proti… ja tam ideeeem J nuz tak pekne v osobaciku, nekonecne hodiny, nalozena vo vlastnej stave s rozmazanym videnim ale dosla som :D teraz to beriem ako lekciu trpezlivosti, ktoru odvtedy trenujem pravidelne :-)

O par mesiacov neskor som nahodou na nete nasla info o jogafeste, no co lepsie pre nejoginku? Jasne, hor sa na to, tri dni do odpadnutia J dosuchtala som sa v termoponozkach, smyklavej podlozke a v mojich indskych gatusiach, ale hlavne hladna po yoge a mojom novom smerovani J na prvej lekcii so mna tieklo ako zo suda, ponozky si na smyklavej podlozke zili svoj zivot a konecne si to patricne uzili :-) karimatka splnila svoj ucel jedine ako maksia podlozka na spanok :-)

Po tychto troch dnoch som mala svalovicu na uplne kazdom kusku mojho tela (ano, aj na miestach kde som bola presvedcena, ze to mozne nie je :D) a bola som odhodlana takto si zit az na veky amen…

no ale ked sa pre nieco nadchneme, tak to predsa nedostaneme vsetko na striebornom podnose, to by sme si to dostatocne nevazili... aspon ja musim kamaratom tam hore vzdy ukazat, ze teda aaaanooo, ja to fakt myslim naozaj a velmi, velmi si to prosim a som na to ready…

Nuz, takze take hodiny yogy, ake som zazila na yogafeste, alebo s babami na Antariku (Monikou a Danielkou) som u nas nenasla… yoga sa u nas cvici (o com som kedysi ani netusila JJ), no kazdy ma svoj styl a stale to tak nie je ono… takze som si z ponuky u nas vybrala najskusenejsieho cloviecika, ktory jogou zije kazdou bunkou tela… i ked to mozno nema ten spad a stavu, ktoru maju baby (a ja ich za to neskutocne obdivujem a zboznujem :-), viem, ze tento pan mi moze dat najviac.. a ked sa uz ucit, tak od toho najlepsieho.

Popri tom kutrem po nete a hlavne sa, ked sa da hodim sa na zem (nie, uz pri tom nemam potrebu mlatit pastickami :D) a natahujem, co treba… idealne spojenie je, ze ja lezim na bruchu, natahujem nozky, abo nieco posilnujem, citim, ze telicko sa trasie ako blaznive a moje usate 4 nohe najkrajsie slniecko si zmysli, ze ejha panicke treba pomoct… idealne na nu priskocit, ak sa da, alebo teda jej strcit frisbee pod nos, alebo jej rovno olizat cumak, ked sa uz tvari, ze nieco robi :D ked rozbalim podlozku, lezi na nej prva, darmo, tej uzasnej energii, ktora z podlozky sala sa proste neda odolat. :-)

Nuz, tak to bola v skratke (ehm, mozno nie v skratke :-) moja cesta za jogou… trnista ale krasna… a velmi sa tesim, kam ma este povedie, lebo mi moj nufak vravi, ze to este ani zdaleka nie je vsetko… v hlave sa uz rodia nejake plany a sny a tuzby, takze si pojdem pekne step-by-step za nimi :) a verim, ze sa na mojej ceste stretnem aj s niektorymi  z Vas.

P.S: zvazovala som, ci prilepim aj fotecku… nedalo mi… kuknite ten rozdiel – okrem tich kileciek je hlavny rozdiel moja ukludnena dusa a reakcie okolia… mas noveho chlapa? Si zamilovana? Ty ziaris, co robis? No paradoxne, nie je za tym chlap, som za tym ja a moj konecne najdeny pokoj :-)  nie som ani zdaleka dokonala (teda uz sa k tomu priblizujem :-D), obcas mam este stale co robit sama so sebou, ale ked sa pozriem tak 2 rocky spat, ze waw… a za to vsetko velka, prevelka vdaka.